Prvé nastavania pre WordPress 6.8.x.

1. Základné nastavenia WordPressu po inštalácii

Po čerstvej inštalácii WordPressu je vhodné najprv upraviť základné nastavenia webu. Prejdite v administrácii do sekcie Nastavenia → Všeobecné a vyplňte Názov webu a Prezývku (tagline) – krátky výstižný slogan, ktorý charakterizuje váš blog. Výchozí tagline „Just another WordPress site“ určite nahraďte vlastným, ktorý obsahuje kľúčové slová vášho zamerania. V Nastaveniach → Všeobecné takisto skontrolujte správnosť hlavnej adresy URLwebu (Site Address) a časovej zóny, aby sa publikovanie príspevkov riadilo vaším miestnym časom. Nastavte tiež preferovaný formát dátumu a času podľa seba.

Ďalej prejdite do Nastavenia → Čítanie. Ak je váš web pripravený pre indexovanie vo vyhľadávačoch, uistite sa, že NIE je zaškrtnutá možnosť „Zabránit vyhľadávačom indexovať túto stránku“ (Discourage search engines from indexing). Tým umožníte Googlu a ďalším vyhľadávačom indexovať váš obsah. V sekcii Čítanie môžete nastaviť, či má úvodná stránka zobrazovať najnovšie príspevky alebo statickú stránku. Pre blog je obvykle vhodné ponechať Najnovšie príspevky. Tiež tu môžete určiť počet príspevkov na stránke (napr. 10) – príliš dlhé stránky môžu spomaľovať načítanie.

V Nastavenia → Diskusia sa rozhodnite, ako chcete spravovať komentáre. Ak plánujete povoliť komentáre pre interakciu s čitateľmi, zapnite možnosť „Povoliť návštevníkom pridávať komentáre k novým článkom“. Odporúča sa zapnúť aj nastavenie, aby komentujúci museli zadať meno a e-mail, prípadne schvaľovať prvý komentár nového autora ručne – to pomôže predchádzať spamu. Zvážte vypnutie trackbackov a pingbackov, ktoré sú dnes málo využívané a môžu prinášať spam. V sekcii Médiá môžete ponechať výchozie veľkosti náhľadov obrázkov (náhľad, stredná, veľká). WordPress automaticky vytvára tieto rozmery pri nahraní obrázka; netreba ich meniť, pokiaľ nemáte špecifické požiadavky. Nechajte tiež zaškrtnuté „Ukladať nahrané súbory do priečinkov podľa mesiacov a rokov“, aby sa médiá organizovali prehľadne.

Napokon v Nastavenia → Trvalé odkazy určite prepnite štruktúru odkazov na možnosť Názov príspevku (Post name). Výchozí formát URL (napríklad ?p=123) nie je prehľadný ani vhodný pre SEO. Nastavením na Názov príspevku budú vaše URL vyzerať podľa nadpisov článkov (napr. vasweb.sk/moja-prva-clanok), čo je „pekný“ formát prospešný pre užívateľov aj vyhľadávače. Taktiež môžete pri písaní článku manuálne upraviť tzv. slug (časť URL za doménou) tak, aby bol krátky a výstižný – WordPress ho predvyplní podľa nadpisu, ale môžete ho skrátiť či doplniť kľúčové slovo pre lepšie SEO. Po vykonaní týchto základných nastavení je váš WordPress pripravený na tvorbu obsahu.

2. Natívne SEO funkcie WordPressu

WordPress v základe ponúka niekoľko funkcií priateľských k SEO. Od verzie 5.5 obsahuje automaticky generovanú XML mapu stránok (sitemap) na adrese /wp-sitemap.xml. Táto mapa stránok indexuje všetky verejné príspevky, stránky, kategórie, štítky a archívy autorov, aby vyhľadávače ľahko našli váš obsah. WordPress dokonca do svojho virtuálneho súboru robots.txt automaticky pridáva odkaz na túto sitemapu, takže Google a iné vyhľadávače ju objavia bez vašej námahy. Overte si, že súbor robots.txt (dostupný na vasweb.sk/robots.txt) obsahuje riadok Sitemap: s odkazom na vaše wp-sitemap.xml. Štandardne WordPress v robots.txt povolí indexáciu všetkého okrem administrácie (Disallow: /wp-admin/) a odkazuje na mapu stránok. Ak potrebujete vlastné pravidlá (napr. zablokovať indexáciu určitých priečinkov alebo súborov), môžete si vytvoriť vlastný súbor robots.txt v koreňovom priečinku webu alebo použiť SEO plugin s editáciou tohto súboru.

Pri tvorbe obsahu využívajte nadpisy (headings) H1–H6 na logickú štruktúru textu. WordPress automaticky nastaví nadpis príspevku ako <h1> v šablóne stránky, takže v tele článku začnite nadpismi úrovne H2 pre hlavné sekcie, následne H3 pre podsekcie atď. Dbajte na hierarchiu – H1 by mal byť na stránke iba jeden (titulok článku), H2 slúžia pre hlavné kapitoly a H3 pre ich podkapitoly. Správne používanie nadpisov zlepšuje čitateľnosť aj SEO, pretože pomáha vyhľadávačom pochopiť štruktúru vášho textu. Zároveň je to dobré pre prístupnosť – čítačky obrazovky môžu prechádzať text podľa nadpisov, čo opäť nepriamo prospieva aj SEO.

Nezabúdajte využiť pole Výňatok (Excerpt) pri písaní príspevku. Výňatok je krátke zhrnutie článku, ktoré WordPress môže zobraziť na stránkach archívu, v RSS kanáloch alebo na úvodnej stránke (podľa témy). Dobre napísaný výňatok poslúži aj ako meta description pre vyhľadávače, ak nepoužívate SEO plugin – niektoré témy alebo pluginy totiž automaticky použijú výňatok ako popis stránky. Snažte sa do 1–2 viet zhrnúť, o čom článok je, a motivovať k prečítaniu. Hoci WordPress jadro negeneruje meta tag description samo osebe, kvalitný výňatok môže Google zobraziť ako úryvok pod odkazom v výsledkoch vyhľadávania.

Pri pridávaní obrázkov vypĺňajte alternatívny text (atribút alt). V knižnici médií WordPressu máte pre každý obrázok políčko Alternatívny text. Alt text slúži ako popis obrázka pre nevidiacich používateľov a zobrazí sa, ak sa obrázok nenačíta. Z hľadiska SEO je však alt text rovnako veľmi dôležitý – vyhľadávačom napovie, čo obrázok zobrazuje. Správne vyplnené alt atribúty zlepšujú šancu, že sa vaše obrázky objavia vo výsledkoch vyhľadávania obrázkov a celkovo to zvyšuje relevanciu stránky. Alt text by mal stručne a výstižne popisovať obsah obrázka (napr. „Infografika s tipmi na zrýchlenie WordPressu“). Nepoužívajte ho na kľúčové slovo spam, ale prirodzene popíšte obrázok.

WordPress automaticky generuje aj stránky pre autorov, kategórie a štítky (taxonómie). Z pohľadu SEO zvážte, či chcete, aby boli indexované. Ak máte v kategórii len pár príspevkov s podobným obsahom, môžu byť archívne stránky skôr duplicitné alebo „thin content“. Natívne WordPress neumožňuje nastaviť meta tag noindex pre tieto archívy bez zásahu do kódu alebo použitia pluginu. No SEO pluginy (spomenuté nižšie) vám vedia jednoducho povoliť alebo zakázať indexáciu kategórií/štítkov. V základnom nastavení však aspoň dodržujte, aby kategórie a štítky mali popisy a aby ste ich nepoužívali prehnane veľa – radšej menej tematických kategórií s viacerými článkami, než desiatky prázdnych štítkov. Tým predídete problémom s duplicitným obsahom.

Napokon, WordPress má virtuálny súbor robots.txt, ako sme spomenuli, a do neho pridáva aj zákaz indexácie administratívnych URL a iných nepotrebných častí. Ak ste počas vývoja webu zapli možnosť „zabránit indexovaniu“ v nastaveniach čítania, WordPress tiež do robots.txt pridal Disallow: / pre všetkých botov. Preto po spustení webu vždy skontrolujte, že ste túto voľbu vypli, aby vyhľadávače mohli váš web prechádzať. Robots.txt môžete neskôr ďalej optimalizovať – napríklad povoliť indexovanie súborov v /wp-content/uploads/ (čo WordPress robí defaultne) a zakázať nepotrebné veci ako /readme.html alebo URL parametre. Vzor ideálnej robots.txt môže vyzerať napríklad takto:

User-agent: *
Allow: /wp-content/uploads/
Disallow: /wp-admin/
Disallow: /readme.html

Sitemap: https://www.vasweb.sk/wp-sitemap.xml

Tieto pravidlá umožnia indexovať všetok obsah a obrázky, zablokujú len administráciu (a prípadne súbor readme) a poskytnú vyhľadávačom odkaz na XML mapu stránok.

3. Natívne performance funkcie WordPressu

WordPress sa v posledných verziách zameral aj na zlepšenie výkonu stránok priamo v jadre. Od verzie 5.5 načítava obrázky so spätým načítaním (lazy-loading) – všetkým <img> tagom automaticky pridáva atribút loading="lazy". To znamená, že sa obrázok nenačíta, kým sa používateľ nepriblíži s rolovaním k jeho pozícii na stránke. Lazy loading výrazne šetrí dátový objem a zrýchľuje načítanie dlhých strán s mnohými obrázkami, pretože obrázky mimo aktuálneho výrezu sa načítajú až keď sú potrebné. WordPress aplikuje lazy-loading na obrázky v obsahu príspevkov, miniatúry, vidgety a dokonca aj na gravatary v komentároch. Podobne od verzie 5.7 WordPress pridáva loading="lazy" aj do vložených iframes (napríklad YouTube videá vložené cez embed), čo prináša rovnakú výhodu odloženého načítania pre externý obsah. V praxi to znamená, že základné lazy-loading obrázkov a videí máte zapnuté automaticky a netreba inštalovať samostatný plugin na lenivé načítavanie. Pamätajte však, že natívna implementácia je jednoduchá – nepočíta s pokročilými funkciami ako rozmazané placeholdery či načítanie podľa scrollovania s offsetom. Napriek tomu pokrýva bežné potreby a zrýchľuje web bez konfigurácie.

Ďalšou vstavanou funkciou sú responzívne obrázky vďaka atribútom srcset a sizes. Keď nahráte obrázok do médií, WordPress automaticky vytvorí jeho viacero veľkostí (náhľad, stredný, veľký atď.) a pri vložení obrázka do príspevku vygeneruje HTML tag <img> obsahujúci aj srcset a sizes atribúty. Tým prehliadaču poskytnete rôzne veľkosti obrázka a on si sám vyberie najvhodnejšiu podľa veľkosti obrazovky zariadenia. Napríklad na mobile sa načíta menšia verzia obrázka namiesto plnej veľkosti, čo zníži dátovú záťaž a zrýchli načítanie. WordPress má predvolene definované veľkosti (thumbnail 150×150, medium 300×300, medium_large 768×768, large 1024×1024 atď.), ktoré do srcsetzahŕňa. Ak šablóna alebo plugin pridá ďalšie vlastné veľkosti, zahrnú sa tiež. Táto automatická responzivita obrázkovvýrazne zlepšuje výkon na mobilných zariadeniach bez nutnosti ručného zásahu tvorcu obsahu.

Od verzie 5.3 zaviedol WordPress mechanizmus pre automatickú správu veľkosti nahraných obrázkov. Obrázky väčšie než 2560 pixelov (šírka alebo výška) WordPress pri nahratí jednorazovo zmenší na maximálne 2560px a uloží takúto verziu s príponou -scaled. Pôvodný obrovský súbor ponechá v knižnici (ako “Full size”), ale predvolene pri vkladaní sa použije zmenšená varianta. Cieľom je zabrániť tomu, aby neskúsení užívatelia vložili napríklad 5000px fotku priamo do stránky, čo by zbytočne spomaľovalo web. Táto „Big Image“ funkcia šetrí šírku pásma a zrýchľuje načítanie stránok s veľkými obrázkami tým, že prekonvertuje príliš veľké rozmery na rozumnejšie maximum 2560px. Pokiaľ potrebujete použiť originálnu veľkú fotku (napr. pre umožnenie zoomovania vo vysokom rozlíšení), môžete zmeniť toto správanie cez filter alebo plugin – pre bežný obsahový blog je však 2560px viac než dosť na plnú šírku stránky. Rovnako WordPress pri nahrávaní obrázkov mierne komprimuje JPEG kvalitu (na cca 82%), aby zmenšil veľkosť súboru, čo je väčšinou nebadateľné vo vizuálnej kvalite.

Čo sa týka skriptov, WordPress sa snaží optimalizovať načítanie nevyhnutných skriptov. Napríklad od verzie 5.7 načítava tzv. jQuery Migrate len ak je to potrebné, čím odbúrava zbytočné bajty. Tiež odstraňuje staršie verzie jQuery ak to daná šablóna nepotrebuje. WordPress tiež štandardne odkladá načítanie embed skriptov (pre YouTube, Twitter a pod.) až pokým na stránke skutočne existuje embed obsah. Tieto drobné optimalizácie jadra síce neovplyvníte priamo v administrácii, ale prispievajú k lepšiemu výkonu out-of-the-box.

Spomenúť treba aj Heartbeat API, zabudovaný mechanizmus WordPressu na komunikáciu prehliadača so serverom v reálnom čase. Heartbeat sa stará napríklad o automatické ukladanie rozpracovaného príspevku, zamykanie príspevku keď ho edituje iný užívateľ, upozornenia v admin bar atď. Štandardne posiela požiadavky každých 15 sekúnd pri úprave príspevku v editore a každých 60 sekúnd na dashboarde, ak je otvorený. Toto neustále „tikanie“ môže na zdieľanom hostingu mierne zaťažiť CPU servera, najmä ak máte dlho otvorenú editáciu alebo viacero užívateľov naraz v administrácii. WordPress natívne neponúka UI na zmenu intervalu Heartbeatu, no dá sa to urobiť pomocou pluginu (napr. Heartbeat Control) alebo malým kódom. Pre bežného blogera to však väčšinou nie je zásadný problém. Ak však spozorujete, že admin-ajax.php má veľa volaní (napr. v nástrojoch hostingu), zvážte obmedzenie frekvencie Heartbeatu na napr. 30 sekúnd v editore. Výhodou je menšia záťaž servera, nevýhodou menej časté autosave. Celkovo je dobré o Heartbeat API vedieť, ale nenechajte sa ním znepokojovať, kým nepozorujete výkonnostný problém.

Zhrnuté, WordPress už v základe robí mnoho pre výkon: lenivo načítava média, servíruje responzívne obrázky, optimalizuje príliš veľké obrazové súbory a rozumne komunikuje so serverom. Napriek tomu pre ďalšie výrazné zrýchlenie (napríklad caching) budete pravdepodobne chcieť nasadiť odporúčané pluginy opísané v ďalšej sekcii.

4. Odporúčané bezplatné pluginy pre SEO a výkon

Aj keď WordPress funguje dobre už po vybalení, niektoré funkcie pre pokročilé SEO a výkon je najlepšie riešiť pomocou kvalitných pluginov. Dôležité je vybrať si minimalistické a výkonné pluginy, ktoré zbytočne nezaťažujú systém. Tu sú odporúčania tzv. „must-have“ doplnkov pre obsahový blog zameraný na SEO a rýchlosť:

• SEO plugin: Na optimalizáciu pre vyhľadávače odporúčame ľahké alternatívy namiesto robustných pluginov ako Yoast. Skvelou voľbou je The SEO Framework alebo Slim SEO, ktoré poskytujú všetky dôležité SEO funkcie bez nadbytočnej záťaže. The SEO Framework aj Slim SEO patria k najrýchlejším SEO pluginom – v testoch dosahujú viac než dvojnásobne rýchlejšie vykreslenie stránok oproti ťažkým pluginom typu Yoast či All in One SEO. The SEO Framework ponúka čisté prostredie bez reklám, automaticky generuje meta tagy (titulky, popisy), podporuje sitemapy a schémy údajov, a pritom takmer vôbec nespomaľuje web. Slim SEO je podobne nenáročný – takmer všetko nastaví automaticky (SEO tituly, meta description, schému) bez toho, aby vás zaťažoval nastavovaním. Obe tieto riešenia sú zdarma a ideálne pre bežného tvorcu obsahu, ktorý chce riešiť SEO bez komplexných nastavení. Samozrejme, ak ste zvyknutí na iný SEO plugin, môžete ho použiť, no majte na pamäti, že populárny Yoast SEO či Rank Math pridávajú do administrácie množstvo funkcionality a môžu byť pamäťovo aj výkonnostne náročnejšie. Pri našom zameraní na výkon je preto minimalistická SEO plugin voľba rozumnejšia. The SEO Framework napríklad beží veľmi efektívne – podľa testov pridáva na front-ende len zanedbateľných +5 KB a takmer žiadne spomalenie načítania, čo oceníte pri snahe udržať vysoké Core Web Vitals skóre.
• Caching plugin: Ukladanie stránok do vyrovnávacej pamäte (cache) je kľúčové pre rýchlosť webu – umožní to servírovať stránky priamo ako statické HTML, bez opakovaného načítavania PHP a dopytov do databázy pri každej návšteve. Jednoduchým a rokmi overeným pluginom je WP Super Cache od Automattic (tvorcov WordPressu). WP Super Cache je zdarma, nenáročný a podporovaný väčšinou hosterov – v základnom režime Simple nevyžaduje žiadne zložité nastavenie a výrazne zrýchli načítanie stránok pre bežných návštevníkov. Alternatívne, ak chcete úplne minimalistické riešenie, vyskúšajte Cache Enabler od KeyCDN. Cache Enabler je považovaný za jeden z najľahších cache pluginov – má minimalistické rozhranie, no plní všetko potrebné. Podporuje aj moderný formát obrázkov WebP priamo (dokáže uložiť do cache aj verzie stránok s WebP obrázkami). Cache Enabler neobsahuje žiadne zbytočnosti, jednoducho zapnete caching, nastavíte dobu expirácie cache a môžete ho pustiť z hlavy. Oproti niektorým robustným cache pluginom (W3 Total Cache, LiteSpeed Cache) má menej funkcií, ale tým pádom aj menší potenciál niečo pokaziť a minimálnu záťaž. Výsledkom bude okamžité zrýchlenie – stránky sa budú načítavať z cache pre nepriihlásených používateľov veľmi rýchlo. Poznámka: niektoré spravované hostingy majú vlastné riešenie cache – ak je to váš prípad, nepotrebujete ďalší plugin a stačí využiť funkcie hostingu.
• Optimalizácia obsahu (minifikácia): Na zlepšenie výkonu odporúčame plugin Autoptimize. Tento bezplatný plugin zlučuje a minifikuje vaše súbory CSS a JavaScript, odstraňuje z nich zbytočné medzery, komentáre a môže ich nastaviť na odložené načítanie. Tým znižuje počet HTTP požiadaviek a veľkosť prenášaných dát. Autoptimize dokáže tiež načítať CSS neblokujúco (critical CSS vs. odložený zvyšok) a presunúť skripty do pätičky alebo nastaviť ich deferred/async, čím sa zlepší First Contentful Paint a Time to Interactive. Pre bežného používateľa stačí v Autoptimize zapnúť voľby Optimalizovať HTML, CSS a JavaScript – plugin vytvorí kombinované súbory a cachuje ich. Výhodou je, že Autoptimize je ľahký a sústredí sa na jednu úlohu (optimalizáciu statických súborov). Nemal by spôsobovať konflikty; ak by predsa len nejaký skript po minifikácii nefungoval, viete ho pridať na výnimku. Tento plugin výrazne pomôže zlepšiť skóre v nástrojoch ako Google PageSpeed Insights, najmä v položkách “Eliminate render-blocking resources” a “Minify CSS/JS”. Je to jednoduchý spôsob, ako získať extra výkon navyše bez veľkého úsilia.
• Optimalizácia obrázkov: Veľkosť a formát obrázkov výrazne ovplyvňuje rýchlosť webu. Odporúčame nasadiť plugin na kompresiu a optimalizáciu obrázkov. Dobrou voľbou je napríklad reSmush.it – bezplatný plugin, ktorý pri nahrávaní automaticky komprimuje obrázky pomocou API služby reSmush (do 5 MB na obrázok zdarma). Nemá takmer žiadne nastavenia, stačí ho aktivovať a od tej chvíle sa každý nahratý JPEG/PNG zmenší (stratovou kompresiou s rozumnou kvalitou). Výsledkom sú obrázky vizuálne takmer identické, no s menšou dátovou veľkosťou, čo zrýchli načítanie stránok. Alternatívne populárnym riešením je Smush od WPMU DEV – jeho bezplatná verzia komprimuje obrázky bez straty kvality (bezplatne však len tzv. bezstratovo, takže úspora je menšia). EWWW Image Optimizer je ďalší plugin, ktorý môže obrázky komprimovať priamo na vašom serveri, avšak pre plnú funkčnosť potrebuje povolené určité knihovny na hostingu alebo platené API kľúče. Pre jednoduchosť teda reSmush.it úplne postačuje. Okrem kompresie zvážte aj konverziu do formátu WebP. Moderný formát WebP prináša menšie súbory oproti JPEG či PNG pri zachovaní kvality. Niektoré pluginy (napr. Optimus od KeyCDN, alebo spomínaný EWWW) vedia pri nahratí generovať WebP verzie a s pomocou pravidiel v .htaccess alebo cez Cache Enabler potom servírovať WebP vo podporovaných prehliadačoch. WordPress 6.x síce už podporuje nahrávanie WebP, ale automatickú konverziu z JPEG neurobí. Preto pluginmi alebo externou službou môžete dávkovo previesť existujúce obrázky do WebP. Každopádne, hlavným pravidlom je nahrávať obrázky v rozumnej veľkosti (napr. 1200–1600 px pre celý obsahový stĺpec) a komprimované. Tým predídete tomu, že vám stránku budú brzdiť obrovské fotky. Plugin na optimalizáciu vám s tým pomôže automaticky na pozadí.
• Ďalšie užitočné pluginy: Podľa potreby zvážte ešte plugin Yoast Duplicate Post (na klonovanie existujúcich príspevkov ako šablón), ktorý uľahčuje tvorbu opakujúcich sa formátov článkov – nemá dopad na výkon, ale zvýši produktivitu. Na ochranu pred spam komentármi je takmer nutnosťou Akismet Anti-Spam(predinštalovaný vo WordPresse), stačí ho aktivovať a pripojiť API kľúč – nezaťažuje web a ušetrí vás od manuálneho mazania spamu. Z výkonových pluginov by mohol prísť vhod Asset CleanUp (pokročilý nástroj na vypínanie nepotrebných skriptov/štýlov na zvolených stránkach), avšak to je pre skúsenejších používateľov a vyžaduje isté testovanie – pri bežnom blogu často nie je potrebný. Na monitorovanie rýchlosti adminu či identifikáciu prípadných problémov môžete použiť Query Monitor, no ten odporúčame len dočasne na debug, nie trvalo (je to vývojársky nástroj). V zásade, čím menej pluginov, tým lepšie – preto vyberajte tie, ktoré pokryjú vaše potreby efektívne a nepotrebné funkcionality radšej nepridávajte. Nami odporúčaná zostava (ľahký SEO plugin, caching, Autoptimize, optimalizácia obrázkov) by mala stačiť na väčšinu požiadaviek obsahového blogu.

5. Odporúčania pre výber témy vhodnej na obsahový blog (ľahká, rýchla, optimalizovaná pre Core Web Vitals)

Vo svete WordPressu existujú tisíce tém, no pre blog zameraný na obsah, rýchlosť a dobré výsledky Core Web Vitals je vhodné siahnuť po ľahkej a optimalizovanej téme. Ťažké multifunkčné témy s množstvom funkcií (tzv. „all-in-one“ témy) môžu zaťažovať web zbytočným kódom, preto radšej voľte minimalistický dizajn s dôrazom na výkon. Tu sú niektoré overené tipy:

• GeneratePress: Mnohými vývojármi oceňovaná bezplatná téma, známa svojou rýchlosťou a čistotou kódu. GeneratePress v základe pridáva na stránku menej než 10 KB vlastného kódu, nemá takmer žiadne zbytočné skripty a jej CSS je minimalistické. Ponúka pritom responzívny dizajn, základné možnosti prispôsobenia a výborne si rozumie s Gutenberg editorom aj page-buildermi (ak by ste ich neskôr potrebovali). V testoch rýchlosti patrí GeneratePress k absolútnej špičke – bežná stránka dosahuje LCP (Largest Contentful Paint) vynikajúce hodnoty a bez problémov splní Core Web Vitals. Téma je modulárna, takže ak nepotrebujete určité funkcie (napr. navigáciu na mobile inak), jednoducho ich nezapnete a nezaťažia web. Zhrnutie: GeneratePress je ideálny, ak chcete mať nad ľahkým kódom veľkú kontrolu.
• Astra: Veľmi populárna free téma vhodná pre blogerov aj firmy. Astra je známa svojim ľahkým kódom a optimalizáciou – aj preto ju používa vyše milión webov. Jej prednosťou sú tisíce predpripravených šablón(Starter Templates), ktoré si môžete importovať, takže rýchlo rozbehnete dizajn blogu bez programovania. Z hľadiska výkonu je Astra výborná – bola od počiatku navrhnutá tak, aby bola rýchla a používateľsky prívetivá. Načítava menej než 50 KB zdrojov a dokáže fungovať úplne bez jQuery (čím sa eliminuje možný blokujúci skript v hlavičke). Astra je tiež plne kompatibilná s Gutenbergom a populárnymi page buildermi. Pre blog je skvelá v tom, že má dobre urobenú typografiu, je SEO-friendly (napríklad implementuje správne nadpisy, schému pre breadcrumbs ak ju zapnete) a je optimalizovaná pre mobilné zariadenia. Google priamo uvádza rýchlosť webu ako ranking faktor a Astra v kombinácii s cachingom a optimalizáciami vie dosiahnuť 100/100 skóre v PageSpeed Insights pri troche doladenia. Navyše, ak by ste neskôr chceli e-shop, Astra je pripravená aj na WooCommerce (ale nenúti ho, kým ho neaktivujete).
• Neve: Moderná rýchla téma od ThemeIsle, taktiež známa nízkou veľkosťou a rýchlym načítaním. Neve váži iba okolo 200 KB, nemá žiadny jQuery a všetky efekty sú robené cez vanilla JavaScript, čo prospieva Core Web Vitals. Je plne AMP-kompatibilná (ak by ste chceli použiť AMP) a prispôsobená pre mobilné zobrazenie. Neve tiež ponúka množstvo predlôh a je SEO-friendly. Podobne na tom sú aj témy Kadence alebo Blocksy – obe veľmi svižné, optimalizované pre Gutenberg a s výborným výsledkom v rýchlostných testoch. Kadence obsahuje aj zabudovaný systém pre tlačidlá zdieľania, tabuľky obsahov a ďalšie vychytávky pre blog, pričom zostáva rýchla.
• Predvolené WordPress témy (Twenty Twenty-One, Twenty Twenty-Three atď.): Paradoxne, aj základné témy dodávané s WordPressom sú veľmi dobre kódované a odľahčené. Napríklad Twenty Twenty-Three je bloková téma založená na plnej úprave webu (Full Site Editing), ktorá je mimoriadne minimalistická – v podstate neobsahuje žiadny nepotrebný kód, všetko je definované cez štýly a blokové šablóny. Je to vynikajúci štart pre tých, ktorí chcú experimentovať s moderným Gutenberg prístupom. Nevýhodou môže byť, že predvolené témy sú dizajnovo jednoduché (až strohé) a pre unikátnejší vzhľad by ste si ich museli prispôsobiť. Avšak z hľadiska výkonu a prístupnosti spĺňajú najvyššie štandardy (sú oficiálne testované tímom WordPress). Ak vám vyhovuje ich štýl alebo si ho viete prispôsobiť, pokojne ich použite – získate spoľahlivý základ bez bloatu.

Pri výbere témy vždy myslite na to, že rýchlosť by mala byť priorita. Témy ako Astra, GeneratePress, Neve, Kadence či Blocksy opakovane v testoch patria medzi najrýchlejšie. Vyhýbajte sa naopak preplneným témam, ktoré inzerujú „všetko v jednom“ riešenie (často prichádzajú s množstvom zabudovaných sliderov, page builderov, efektov). Tie môžu lákať vzhľadom, ale každá taká funkcionalita pridáva svoj kód, ktorý spomaľuje web. Radšej zvoľte ľahkú tému a potrebné špecifické funkcie doplňte overeným pluginom. Výsledkom bude flexibilný a rýchly web.

Tip: Všímajte si aj podporu pre Core Web Vitals – dobrá téma napríklad správne definuje veľkosti obrázkov (atribúty width/height alebo využíva moderné CSS vlastnosti), aby predišla layout shiftom (CLS). Taktiež načítava fonty efektívne (ideálne cez font-display: swap alebo priamo systémové fonty). Mnohé z odporúčaných tém toto už majú ošetrené. Napríklad GeneratePress a Kadence používajú systémové fonty predvolene (nulový FOIT/FOUT), Astra umožňuje hostovať Google Fonts lokálne jedným klikom atď. Preto s ktoroukoľvek z uvedených tém urobíte dobrú voľbu z pohľadu SEO aj výkonu.

6. Best practices pre tvorbu článkov z pohľadu SEO a výkonu

Kvalitný obsah je základ, no jeho prezentácia a technické spracovanie výrazne ovplyvňuje, ako ho vyhľadávače aj čitatelia vnímajú. Tu je niekoľko osvedčených postupov pri písaní a publikovaní článkov, aby ste dosiahli čo najlepší SEO efekt a zároveň udržali vysoký výkon stránky:

• Premyslená štruktúra článku: Každý článok by mal mať logickú osnovu. Začnite vždy jasným nadpisom (H1 – titulok príspevku, ten zadávate do poľa názvu príspevku a téma ho zobrazí ako H1). Obsah následne rozdeľte do sekcií s podnadpismi H2, prípadne ďalších úrovní. Ako sme spomínali, dodržujte hierarchiu nadpisov – H2 pre hlavné kapitoly, pod nimi H3 pre detaily atď. Nepreskakujte úrovne (napr. z H2 rovno na H4). Dobrá štruktúra pomáha používateľom rýchlo sa zorientovať a vyhľadávačom signalizuje, čo je dôležité. Zahrňte kľúčové slová prirodzene do nadpisov tam, kde dávajú zmysel – napríklad ak píšete o rýchlosti WordPressu, sekcia môže mať nadpis „Ako zrýchliť WordPress na zdieľanom hostingu (5 tipov)“. Nadpisy by mali byť výstižné a popisné, nie ničnehovoriace. Pamätajte, že dobre štruktúrovaný text s nadpismi, odrážkami a krátkymi odsekmi je nielen priateľský pre čitateľa (nepôsobí ako „wall of text“), ale aj nepriamo zlepšuje SEO – užívatelia na stránke zotrvajú dlhšie a nevracajú sa hneď k výsledkom vyhľadávania, čo vyhľadávače vyhodnocujú pozitívne.
• Písanie pre používateľov, ale aj s ohľadom na kľúčové slová: Pri tvorbe obsahu myslite na slovné spojenia, ktoré by mohli ľudia vo vyhľadávaní použiť. Zakomponujte hlavné kľúčové slovo vášho článku do titulku, do prvého odseku (ak prirodzene zapadne), a do niektorých podnadpisov. Neznamená to však preplniť text kľúčovými slovami – dôležitá je relevancia a kvalita. Google dnes rozumie kontextu, takže sa zamerajte skôr na to, aby ste tému pokryli komplexne a odpovedali na možné otázky čitateľov. Ak napríklad článok je o „optimalizácii WordPressu pre rýchlosť“, môžete v ňom pokryť aj príbuzné sub-témy (cache, obrázky, hosting, pluginy na optimalizáciu). Vyhľadávače ocenia, že poskytujete úplné informácie. Zároveň píšte jasne a zrozumiteľne – zložité vety rozdeľte, používajte prehľadné formátovanie (tučné zvýraznenie dôležitých pojmov, zoznamy pre kroky alebo výpočty). To všetko zlepšuje readability, čo Yoast SEO či iné nástroje tiež hodnotia. Čitateľný a dobre štruktúrovaný článok má väčšiu šancu získať spätné odkazy a byť zdieľaný, čo opäť prospieva SEO.
• Interné prelinkovanie (vnútorné odkazy): Budujte návyky na prepájanie článkov medzi sebou. Keď spomeniete tému, ktorú ste rozoberali detailne v staršom článku, vytvorte na ňu hypertextový odkaz. Interné odkazy pomáhajú vyhľadávačom objavovať váš obsah a určujú hierarchiu dôležitosti stránok na webe. Čím viac interných odkazov vedie na určitý článok, tým signálnejšie je to pre Google, že ide o významný obsah (často ide napr. o pilierové články, tzv. cornerstone content). Okrem SEO výhod interné odkazy udržia návštevníka dlhšie na stránke – preklikne sa na súvisiaci článok, ak ho téma zaujala, čím sa znižuje bounce rate a zvyšuje pageviews. Pre používateľov tak vytvárate akúsi sieť “ciest” medzi príbuznými článkami, čo zlepšuje ich zážitok z webu. Praktické tipy: v každom novom článku sa snažte odkázať aspoň na 2–3 staršie relevantné články vo vašom blogu. A naopak, keď publikujete nový článok, môžete upraviť niektoré staré populárne články a doplniť do nich odkaz na tento nový (napr. v sekcii „Pozri tiež:“). Takto nové príspevky rýchlejšie získajú autoritu. WordPress editor uľahčuje vloženie interného odkazu – stačí označiť text, kliknúť na ikonu odkazu a vyhľadať názov starého článku, systém ho ponúkne na prelinkovanie. Vybudujte si rutinu, že interné odkazy sú prirodzenou súčasťou písania článku – je to jeden z najjednoduchších a najúčinnejších SEO návykov.
• Optimalizácia obrázkov v článkoch: Obrázky v článkoch nielenže oživia obsah, ale môžu priniesť aj návštevnosť z vyhľadávania obrázkov, ak sú dobre optimalizované. Každý obrázok vložený do článku by mal mať vyplnený Alt text (ako sme už spomínali vyššie). Okrem toho dbajte na vhodný formát a rozlíšenieobrázku. Pre fotografie a komplikované grafiky používajte radšej formát JPEG (alebo moderný WebP) – dosahuje menšiu veľkosť pri prijateľnej kvalite. Pre jednoduchú grafiku, ikony, logá s priehľadnosťou je vhodný PNG (alebo SVG, ak ide o vektorové obrázky – tie sú najostrejšie a pritom malé). Pred nahraním obrázok orežte na takú veľkosť, akú reálne potrebujete. Napríklad ak šírka obsahu je 800px, nemá zmysel nahrávať obrázok 2500px – zbytočne zaťaží server aj návštevníka. Radšej ho zmenšite (môžete použiť aj online nástroje alebo programy, prípadne to spraví za vás spomínaný mechanizmus WordPressu -scaled). Taktiež obrázok komprimujte – buď pomocou spomínaných pluginov (reSmush.it, Smush), alebo ručne cez nástroje ako TinyPNG, ShortPixel web apod. Optimalizovaný obrázok zaberá často len 20–30% pôvodnej veľkosti, čo citeľne zrýchli načítanie. Pri viacerých obrázkoch v článku využite možnosť WordPressu vytvárať galérie alebo zarovnávať obrázky k odstavcom (obtekanie textu), aby nebol medzi obrázkami a textom príliš veľký prázdny priestor, ktorý by mohol ovplyvniť layout (CLS). Tiež platí, že menej je niekedy viac – vkladáte obrázky s rozvahou, keď naozaj dopĺňajú text alebo demonštrujú niečo dôležité. Galéria 20 veľkých fotiek v strede blogpostu môže spomaliť stránku; ak potrebujete ukázať veľa obrázkov, zvážte vytvorenie samostatnej stránky alebo použitie lazy-load gallery pluginu, ktorý načíta náhľady a nie plné obrázky hneď.
• Správne používajte externé obsahové prvky: Ak do článkov vkladáte videá z YouTube, príspevky z Instagramu alebo iné embed prvky, uvedomte si, že každý takýto prvok načítava externé skripty a môže spomaliť stránku. Napríklad vložené YouTube video načíta niekoľko stoviek KB skriptov a vytvára dodatočné požiadavky. Riešením môže byť obmedziť počet embedov na stránke (napr. nepletať 5 videí za sebou v jednom článku, radšej ich rozdeliť do viacerých článkov alebo použiť odkazy). Prípadne použiť pluginy, ktoré lazy-loadujú aj externé médiá – existujú napríklad pluginy ako WP YouTube Lyte, ktorý nahradí YouTube iframe statickým náhľadovým obrázkom a načíta prehrávač až po kliknutí. Tým sa značne zlepší výkon. Pokiaľ embedujete sociálne príspevky (tweet, facebook post), zvážte, či to je nutné – mnohokrát je lepšie urobiť screenshot alebo citovať text, pretože integrácia social feedov môže významne spomaliť stránku a zhoršiť používateľskú skúsenosť. V každom prípade vždy testujte, ako sa stránka chová – nástroj PageSpeed Insights alebo GTmetrixvám ukáže, ktoré zdroje načítava a aký to má dopad. Ak vidíte dlhé časy kvôli embedom, upravte stratégiu (buď menej embedov, alebo ich alternatívne riešenie).
• Meta titulky a popisy: Každý článok by mal mať unikátny HTML title tag (to je ten text, ktorý sa zobrazí v hlavičke prehliadača a ako odkaz vo výsledkoch Google) a taktiež by mal mať zmysluplný meta description. Ak používate SEO plugin (ako spomínaný The SEO Framework alebo Slim SEO), v editore nájdete možnosti upraviť tieto meta dáta. Vždy vyplňte SEO titulok – môže sa zhodovať s názvom článku, ale môžete pridať aj názov stránky či kľúčové slovo navyše, ak to dáva zmysel. Napríklad článok „10 tipov na zrýchlenie WordPressu“ môže mať SEO titulok „10 tipov, ako zrýchliť WordPress – RýchlyBlog.sk“. Limit pre zobrazenie je cca 50–60 znakov, takže buďte struční. Meta description (cca 150–160 znakov) by malo lákavo zhrnúť článok, aby používateľ vo vyhľadávaní vedel, čo z neho získa. Hoci Google nie vždy zobrazí váš ručne zadaný popis (niekedy si vytiahne relevantný úryvok textu), je dobré ho mať vyplnený. WordPress sám osebe meta description nevkladá, preto sa spoliehajte na SEO plugin alebo aspoň na to, že Google použije buď úvod článku alebo ručne vyplnený Výňatok. Vďaka meta dátam dosiahnete, že vo výsledkoch bude váš článok pôsobiť profesionálnejšie a priláka viac prekliknutí (CTR), čo opäť môže zlepšiť vaše pozície.
• Veľkosť a dĺžka článkov: Z pohľadu SEO platí, že obsah by mal pokrývať tému dostatočne do hĺbky. Neexistuje striktné pravidlo, koľko slov je ideálnych, ale všeobecne dlhšie, kvalitné články majú tendenciu rankingovať lepšie než veľmi krátke príspevky, pokiaľ sú relevantné. Snažte sa, aby každý článok mal aspoň 300 slov (to je aj odporúčanie nástrojov ako Yoast). Pre komplexné témy neváhajte ísť do 1000–2000 slov alebo viac, ak to obsah vyžaduje. Dôležité však je, rozčleniť dlhý text do sekcií, odstavcov, zoznamov, aby sa čitateľ nezľakol dlhej steny textu. Tiež môžete do dlhších článkov pridať obsah (table of contents) – buď ručne vypísať hlavné body s odkazmi na nadpisy, alebo pomocou pluginu (napr. Easy Table of Contents). To zlepší navigáciu v článku a môže sa dokonca objaviť vo vyhľadávaní ako rýchle odkazy na sekcie. Dlhé články často získavajú featured snippet alebo People also ask umiestnenia, ak odpovedajú na konkrétne otázky, takže rozpísať tému do detailov sa oplatí. Len pozor, aby ste neplytvali slovami – píšte k veci a nevyplňujte obsah balastom kvôli dĺžke.
• Testujte a analyzujte: Po publikovaní článku sledujte, ako si vedie. V Google Search Console môžete vidieť, na aké dotazy sa zobrazuje a aká je jeho CTR. Ak zistíte, že meta titulok alebo popis by mohol byť lákavejší, upravte ho. Taktiež sledujte v Google Analytics (alebo inom nástroji), či návštevníci v článku zotrvávajú, či scrollujú až dole (napovie vám to, či bol obsah pútavý). Ak vidíte vysoký bounce rate alebo krátky priemerný čas, možno treba obsah prepracovať – pridať príklady, obrázky, lepší úvod. Z hľadiska výkonu občas prežeňte svoje stránky cez PageSpeed Insights, hlavne keď pridáte nové prvky (napr. nový plugin alebo widget do bočného panela), či sa nezhoršili metriky. Core Web Vitals (LCP, FID, CLS) si môžete pozrieť aj v Chrome User Experience Reporte v Search Console pre reálne dáta z používateľov. Ak by napríklad CLS (Cumulative Layout Shift) bol horší, môže to znamenať, že sa vám posúva obsah – často kvôli obrázkom bez rozmerov alebo reklamným bannerom. Potom to opravte (pridať width/height atribúty, rezervovať miesto pre reklamu v CSS atď.). Tieto drobnosti často odlíšia priemerný web od výborne optimalizovaného.

Na záver, pamätajte, že užívateľská skúsenosť je prvoradá. SEO a výkon idú ruka v ruke – rýchly web s kvalitným obsahom poskytuje používateľom to, čo hľadajú, pohodlne a okamžite. Ak budete dodržiavať vyššie uvedené postupy – od správneho nastavenia WordPressu, cez rozumný výber pluginov a témy, až po písanie optimalizovaných článkov – vytvoríte blog, ktorý bude vyhľadávačmi dobre hodnotený a pre návštevníkov radosť používať. Prajeme veľa šťastia pri blogovaní a nech váš WordPress web dosahuje skvelé výsledky v SEO aj rýchlosti!

Zdroje:

• WordPress Core Handbook & Make WordPress články (novinky vo WP 5.5, 5.7 a i.)
• WPBeginner – návody na nastavenie WordPress a SEO tipy
• AcceleraWP – porovnanie výkonu SEO pluginov
• WP Fix It – najľahšie pluginy pre výkon (2025)
• WP Rocket blog – rebríček najrýchlejších WordPress tém
• Yoast SEO blog – zásady používania nadpisov
• Raka Creative – optimalizácia obrázkov a význam alt textov
• WPBeginner – význam interných odkazov a návyky pri písaní